148. výročie narodenia Tomáša Baťu – zakladateľa
" Každé podnikanie,ak vedome neslúži verejnosti, je nutne odsúdené zániku" Tomáš Baťa
3. apríla si pripomíname 148. výročie narodenie Tomáša Baťu, zakladateľa firmy "BAŤA". Narodil sa v rodine starousadlíkov – zlínskych výrobcov obuvi so starou tradíciou. Detstvo prežil v otcovej dielni. Práca tovarišov bola pre malého Tomáša niečo ako pre jeho rovesníkov tradičné detské hry. Otec riadil výchovu svojich detí prácou a podnikaním. Dovolil synovi vyrobiť vlastný výrobok, aby si takto sám zarobil. Peniaze mu neponechal, aby ich ihneď neminul, ale ukladal na vkladnú knižku. Týmto spôsobom sa Tomáš naučil už od útleho detstva rozumne narábať so zarobenými peniazmi. Už ako pätnásťročný začal snívať o strojoch, na ktorých by sa topánky dali zhotoviť rýchlejšie a tým zarobiť viacej peňazí.
V roku 1894 ohlásili Baťovci: bratia Tomáš a Antonín spolu so sestrou Annou živnosť. Hoci nápad založiť firmu vyšiel od Tomáša, živnosť bola napísaná na meno najstaršieho Antonína. Tomáš v tom čase nemal ani 18 rokov. Nakoľko nemali skúsenosti s podnikaním, veľmi sa zadĺžili. Tomáš zmenil časom svoj pohľad na podnikanie. Na vlastnom príbehu spoznal, že podnikanie nie je jednoduchá činnosť a že nemôže byť iba vecou súkromnou, lebo jeho existencia je závislá od toho, ako slúži verejnosti.
Vytvorený zisk vo svojom podniku investoval do novej modernej techniky. Každý zakúpený stroj najskôr vyskúšal sám, určitý čas na ňom pracoval a podľa svojho uváženia robil na ňom úpravy. Pomocou strojov vyrábal topánky rýchlejšie s nižšími trhovými cenami. Na základe nadobudnutých skúsenosti v roku 1906 postavila firma Baťa malú továreň, kde sa vyrábala ľahká plátená obuv. Postupne začali vyrábať rôzne druhy topánok a sandálov, ktoré mali veľmi dobrý odbyt.
Baťa si strážil ceny aj za hranicami. Niektoré krajiny chránili svoje výrobky colnými prirážkami, preto sa zvyšovali ceny jeho výrobkov. Baťa zmenil svoju stratégiu a miesto výrobkov začal vyvážať za hranice celý baťovský systém – založil v zahraničí fabriky, vyrábal a predával topánky priamo na zahraničnom trhu. Tomáš Baťa bol otvorený so svojimi nápadmi pred ostatnými ľuďmi, vysvetľoval zavádzané novoty. Nenechával si nič len pre seba. Želal si, aby jeho nápady mohli využiť všetci.
U Baťu sa veľký dôraz kládol na kvalitu. Každý jednotlivý pracovník zodpovedal za svoju vlastnú prácu. Tomáš Baťa vychádzal zo samého života. Zistil, že zlé výsledky bývajú zväčša zapríčinené nesprávnym postojom ľudí voči práci, spolupracovníkom a zákazníkom.
V oblasti vzdelávania Baťa sa postaral o výchovu dorastu vo vlastnej škole, ale aj dospelým osobám umožnil počas víkendov školenie na profesiu predavača či pedikéra vo svojich Domoch služieb. Technici si mohli doplniť odborné vzdelanie v školiacom stredisku.
Baťa neuznával vtedajšiu vyučovaciu metodiku v školách. Uprednostňoval znalosti, ktoré majú pre človeka praktický účel. Na takomto princípe viedol učňov vo svojej škole.
Mladí chlapci a dievčatá sa do obuvníckeho remesla zaúčali v Baťovej škole práce. Tí čo dochádzali zďaleka, bývali v internátoch, kde si mohli priniesť iba najnutnejšie veci. Rodičia nesmeli podporovať finančne žiakov počas učňovských rokov, ale ani žiaci rodičov. V rámci školských povinností si viedli účtovný zápisník, kde si písali všetky osobné výdavky. Baťa si uvedomoval, aký vplyv má na mladého človeka prostredie a príklad. Zobral do vlastných rúk úlohu správne formovať svojich budúcich pracovníkov.
Myšlienky Tomáša Baťu môžeme používať aj v súčasnosti. Práve o to sa snaží aj Klub ABŠ vo Svite, priblížiť myšlienky zakladateľa baťovskej dynastie širokej verejnosti, deťom v školách, ako aj mládeži.
